Memoriál Klaudiusa Lukáča - po dvoch rokoch opäť na mieste činu
Dva roky ušli ako voda a nastal deň odovzdať prekrásny putovný pohár za Amino víťazstvo na Pohári Klaudiusa Lukáča pred dvoch rokov v Sečovciach.
Ako poslednému víťazovi dovolili Dominikovi automaticky štartovať aj na tohtoročnom, už Memoriáli Klaudiusa Lukáča (VSS). Tak si vravím, keď on môže, chcem ísť aj ja :-D A jedného dňa som prihlásila Behati na všestranné skúšky :-D To sú nápady :-D
Skutočný stres začal, až keď mi asi mesiac vopred potvrdili, že nás berú. A začal šialený kolotoč tréningov, na konci ktorého sme už aj ja aj Behati mleli z posledného. Takmer Každý deň dvojfázový tréning. Keďže vonku bolo posledný mesiac úplné peklo, cvičili sme skoro ráno pred odchodom do práce a neskôr večer so západom slnka. Bol to náročný mesiac a ja som dnes strašne pyšná na tú moju Damašku, že to so mnou zvládla.
Memoriál sa konal v okrese Košice-okolie. Štartovalo 14 psov, mnoho z nich starých skúsených harcovníkov (psov) so skúsenými vodičmi, a medzi nimi my dve, Behati len s jesenkami :-D
Musím povedať, že terény boli výborne pripravené,také množstvo pripravenej zveri som ešte nezažila, a to sme tých skúšok už absolvovali neúrekom. Takisto servis okolo celých skúšok bol vynikajúci, ako vždy u našich priateľov fúzkarov, a preto sa vždy veľmi radi vraciame na ich podujatia. Ďakujeme za fantasticky pripravené skúšky, asi jedny z najlepších, na akých sme kedy boli.
Ešte krátky zostrih z nášho pôsobenia :-) V piatok sme si vylosovali číslo 2, čo ma nesmierne potešilo! Výborný začiatok! V sobotu sme začínali veľkým poľom, malým poľom a vodou.
Najkrajší zážitok na veľkom poli bola sólo hľadačka, Behati zabehla prekrásny beh, rýchly, systematický, vytrvalý, na konci ktorého navetrila sliepku, kratšie vystavila, postúpila, ale sliepka sa zdvihla a preletela pár metrov. Behati zostala priklincovaná, len na mňa kukla štýlom "a teraz kukaj, jak ju dobehnem" :-D :-D :-D urobila dva kroky, na čom som ja pískla a ona ihneď zaľahla do downu :-) Dopostupovala k sliepke niekoľko metrov, vystavila, počkala ma kým V KĽUDE k nej prídem, a už nám trúbili koniec disciplíny :-)
Najkrajší zážitok na malom poli bola vlečka s bažantom, ktorú vypracovala tak rýchlo, že ja už som mala bažanta odovzdaného a rozhodca na konci ešte ležal, lebo si ani nevšimol, že pes už nielenže pri tom kuse bol, ale že ho už aj bleskovo priniesol naspäť :-D
Najkrajší zážitok na vode bola dohľadávka v rákosí. Musím povedať, že tak tažký, hustý, podmáčaný a neprehľadný rákos som ešte nevidela a dosvedčia to aj mnohí ďalší vodiči. Kým ostatným výborným psom trvala dohľadávka v priemere 5-6 minút (a občas bolo treba využiť aj kontrolného psa), Behati sa vrátila s kačicou po 52 SEKUNDÁCH :-D Na poslednej disciplíne vyháňanie z tŕstia si Behati rozrezala slabinu tak nešťastne, že sme museli vyhľadať veterinára a výsledkom sú 4 vnútorné a 3 vonkajšie stehy. Nechala som ju zvyšok dňa odpočívať a keďže v nedeľu nejavila žiadne známky ani únavy ani bolesti, rozhodli sme sa nastúpiť na les.
V lese toho máme ešte dosť doháňať, najmä utvrdiť líšku, ktorú Behati zásadne ani raz nedoniesla na prvý povel, tak sme postrácali bodíky. Nevadí, všetko dotrénujeme. Najkrajší zážitok v lese bola jednoznačne pofarbená stopa, ktorú robila na týchto skúškach prvýkrát v živote, po nasadení na stopu zaľahla do remeňa a s nosom prikovaným k zemi ma pomaly, veľmi precízne priviedla až k srncovi, ktorého po dohľadávke od radosti štipka do zadku :-D Bol to pre mňa krásny zážitok.
Ako som povedala, máme disciplíny, ktoré nie sú 100%, ktoré musíme docvičiť, ale na to všetko, na to, ako sa s Behati pracuje (kto ju pozná osobne vie :-D ), som nesmierne šťastná a pyšná, že sme tieto náročné skúšky dokončili, napriek obrovskému teplu na poli, napriek zraneniu a únave ku koncu druhého dňa. Behati bola zlatá, celý čas trošku vykukaná, čumela dva dni že čo sa to deje, prečo je na ohrádke toooľko ľudí, prečo ju pri dohľadávke fotia traja fotografi s obrovskými objektívmi, atď., atď. Všetko bolo pre ňu nové a ona to zvládla bravúrne.
No a ešte jedna veta k našej FAMÓZNEJ Ami – Ami bola naposledy na skúškach pred dvoma rokmi, na Pohári Klaudiusa Lukáča, ktoré vyhrala. Dominik ju v piatok po dvoch rokoch vytiahol „z koterca“, naložil do auta a bez akéhokoľvek aspoň pripomenutia (naozaj necvičili ani len raz), dostala za dva dni len tri trojky a skončila na 3. mieste s titulom CACT <3
Čo viac si môžeme priať :-)